Nová spolubývajúca.

Síce musím každý centimeter svojich štyroch stien odkúpiť od banky, ale mne to vôbec nevadí. Práve naopak. Tešila som sa, že si konečne prvý krát budem môcť urobiť veci po svojom. Zo začiatku to tak aj vyzeralo. Sťahovanie som mala presne naplánované a čo na tom, že sa uskutočnil až plán C. Vrcholom môjho snaženia malo byť zariaďovanie. Kamarát doniesol štósy časopisov a katalógov a ja som už len obehávala predajne nábytku a antikvariáty s jasným obrazom v hlave. Elektrospotrebiče, stoličky, stôl, matrac, lyžičky, vidličky, nože. Začínala som úplne od piky. A naši doma veselo vyhadzovali moju výbavu zo skríň do auta.Predstavy, skrine aj zásuvky sa napĺňali. Tešila som sa z každej drobnosti a ako čert sa vyhýbala jednej jedinej veci. Mikrovlnky. -To je užitočná vec, to sa ti zíde, to by si mala mať.-Načo? Nechcem. Nepotrebujem. Deti nemám, varím zriedka a čo si navarím, to aj hneď zjem.-Na vyplnenie priestoru?Celých 9 mesiacov som argumentovala úspešne, prežila vianoce, narodeniny, meniny...to som netušila, že radosť si tu chce spraviť niekto iný: „Máme pre teba darček! Aha, tam.“ U našich doma. V kúte krabica. V krabici obávaná budúca spolubývajúca. Na sedačke moji rodičia. S úsmevom na tvári. „To je prekvapenie, čo?“To je.„Budem si to zariaďovať podľa svojich predstáv. Budem si to zariaďovať podľa svojich predstáv. Jedna mikrovlnka navyše, no a čo.“ Večerná mantra pred spaním a presvedčenie, že mi jej odriekanie pomôže.Nepomohlo. Mikrovlnka prišla, drzo sa roztiahla na pracovnej doske a myslela si, že je to ok. Prinútila ma zrušiť jedinečnú chladničkovú výzdobu. Teraz sedí hore na chladničke ona a je mi tŕňom v oku. Ale "vypiekla" som s ňou. Nie je taká dokonalá a nemá vyťahovací kábel ako vysávač. Takže nedočiahne do zástrčky. Tak kto je tu pánom?