Ako sa mi s vami nakupuje

V babských časopisoch toho popíšu na mraky. Stále to isté dokola, lebo však každý rok treba napísať niečo o diéte, o plavkách, o tom, ako im nerozumieme a potom o tom, prečo im vlastne nerozumieme. Kdesi v tých riadkoch nájdete aj podrobný návod na to, ako s chlapmi nakupovať, prípadne ako sa takým nákupom vyhnúť. Ja som bola okolnosťami a skúsenosťami donútená akceptovať fakt, že som tiež tak trochu chlap. Kedysi zbožňované túlanie sa po obchodoch dnes už nemôžem. Po chvíli sa unavím, klesnem na duchu z toho, že si „to“ nemôžem kúpiť, lebo splácam hypotéku a je po zábave. A tak sa zaradím k skupinke posedávajúcich manželov, priateľov či kamarátov na lavičke a sledujem ten frmol naokolo. A spomínam...Oco – s ním to fungovalo takmer vždy spôsobom „vyber si, ja prídem a zaplatím“ – škoda len, že už som vyrástla a táto zázračná veta už nefunguje :("Narcisík" – jeden z mála (alebo veľa?) chlapov, ktorí nielen že milujú sami seba, ale milujú aj nakupovanie. A tak bol ochotný vláčiť sa so mnou po obchodoch a vyberať. Ale tuším sa mu najviac páčila predstava, že by vliezol do tej kabínky spolu so mnou. Hm, na to by sa dali nalákať asi viacerí.Spolubývajúci – úžasné nákupy o polnoci v hypermarkete, vozenie sa na vozíkoch a nakupovanie len „nevyhnutných“ vecí – teda litrovej zmrzliny, vína a pod. :)Slováčisko ako repa – od jeho čias sa pred každým rýdzo slovenským menom zháčim – bude aj toto znamenať, že v regáloch budeme hľadať výlučne slovenské potraviny? Pri ňom jedinom som mala výčitky, že siaham po švajčiarskej čokoláde, ale zabijem sa, že mi chutí viac ako naša? Nezabijem! Spriaznená duša – racionálne a zdravo. S chuťou odskočiť si aj do predajne so spodným prádlom, ale bez tej chýbajúcej odvahy. A tak to ostalo len pri potravinách...Kamarát s dobrým vkusom – keď som zháňala nábytok do bytu, bol ochotný pobehať všetky nábytkárské predajne a zásobil ma hŕbou katalógov (ktoré som mimochodom ešte nevrátila – sľubujem, že sa polepším). Nenútené, ale dobré rady a nápady. Ďakujem!Bratranec – mal pochopenie pre to, že keď H&M musím, tak musím. Trpezlivo čakal a hodnotil. Potom si vypýtal „labello“ na pery. A potom vyhladol a bol na nevydržanie :)Čo z toho teda vychádza ako ponaučenie pre budúce generácie? Čo najdlhšie ostať dieťaťom a uplatňovať si nárok na rodičovské príspevky – a, pochopiteľne, mínať ich na nové kolekcie :)Vyhýbať sa kamarátom, ktorý všetko robia rýchlo. Všetko = aj nákupy (dúfajme, že iba nákupy :)Zábavu hľadať u spolubývajúcich, dobre myslenú radu na dĺžku sukne či veľkosť nohavíc u „narcisov“ a ostatné u kamarátov s dobrým vkusom – len tých je, žiaľ, ako šafranu.Tak veľa šťastia.Ešte že sa dá nakupovať aj cez internet – pri tom sa tak neunavím a môžem konzultovať aj na diaľku :)